Život s Workoholikom

Našiel som zaujímavý článok o workoholikoch a s takou malou dušičkou som ho čítal, len aby som sa nenašiel v riadkoch.

Často zamieňame workoholizmus za mnoho práce. Workoholizmus je choroba, ku ktorej sa prepracovávame dlho, musíme k nej mať predpoklady a je strašne ťažké sa jej zbaviť. Nežijete náhodou s workoholikom? Ak áno, treba mu pomôcť. A pomoc by mala prísť od najbližších, či už doma, alebo v práci. Ako sa workoholizmus prejavuje? A aké je jeho nebezpečenstvo?

Workoholizmus patrí rovnako ako napríklad gambling medzi tzv. návykové a impulzívne poruchy, ku ktorým musíme mať do istej miery určité biologické predpoklady. Všetky tieto poruchy, medzi ktoré okrem iného patrí aj kleptománia, majú spoločné tri vlastnosti:

•Baženie po určitom zážitku, silná túžba.

•Neschopnosť odolať impulzu (napr. zazvonenie pracovného telefónu v 11 večer), hoci dotyčný vie, že to bude mať zlé následky.

•Nutkanie k aktivite, ktoré časom prerastá v úzkosť, keď sa jej nevenujeme. Túto úzkosť nejde nijako potlačiť, iba aktivitou, na ktorej sme závislí.

Človeka k workoholizmu často donútia isté výchovné metódy, predovšetkým nadmerná kritika zo strany najbližšej rodiny. Ak sú rodičia orientovaní na výkon a úspech, negatívne hodnotia ostatné aktivity (nedaj bože odpočinok), môžu mať ich potomkovia hlboko zakorenené presvedčenie, že práca je jediná aktivita, za ktorú sa im dostane uznanie.

Workoholik? To je predsa dobre, nie?

Workoholizmus sa stretáva s jedným zásadným problémom. Spoločensky je zamieňaný s pracovitosťou, teda aj pozitívne hodnotený. Workoholizmus má ale, rovnako ako ostatné návykové poruchy, veľký vplyv na to, ako človek prežíva svoje emócie, ako sa správa voči ostatným ľuďom aj na to, ako premýšľa.

Od motivácie k vyhoreniu

„Je to zradné, zakráda sa to za vami tak pomaly. Jedného dňa sa prebudíte a rozhliadnete sa okolo. Váš život je úplná katastrofa!“

E. Killingerová

Alebo nič sa nestane cez noc. Workoholizmus má svoje fázy, z ktorých tie prvotné môžu byť veľmi mätúce.

1. fáza postupného zvyšovania výkonu. Tu vlastne ešte nemá šancu nikto nič poznať. Človek má radosť zo spoločenského ocenenia, zvyšuje sa jeho sebavedomie. S jedlom rastie chuť – a preto takýto človek zvyšuje dávku. Jeho produktivita a výkon rastú, úzkosť a občasná depresia sú prisudzované štandardnému pracovnému nasadeniu. Často sa ale začína prejavovať sociálna izolácia, pretože workoholik v počiatkoch potláča všetko, čo s prácou nesúvisí. Obdivuhodné?

2. fáza závislosti na práci a udržiavanie vysokého vypätia. Závislý na práci je sústredený iba na svoje pracovné ciele a nič iné ho nezaujíma, všetko ostatné zanedbáva. Nevníma alebo potláča telesné signály únavy, zabúda jesť. Vzhľadom k tomu, že už dlho funguje v režime najvyššieho výkonu, začína robiť chyby, s nimi prichádzajú problémy a nezdary. Výkon a produktivita klesajú. Človek už využíva všetku energiu na to, aby splnil zadanie, na vlastnú iniciatívu sa už nedostane. Je prenasledovaný obavami, že svoju prácu nezvláda…a vlastne nezvláda už nič. Jeho reakcie sú iracionálne, je vzťahovačný. V tomto štádiu si workoholik nechce pripustiť svoju vyčerpanosť a absolútnu nevyhnutnosť zmeny životného štýlu.

Problémy má tiež medzi ľuďmi. Každú kritiku svojho vypätia odmieta, pretože nekorešponduje s predstavou, akú o sebe má a vytvára. Potrebuje sa izolovať, ale často už je to len dôsledok vyčerpania.

Takéto vyčerpanie nám opísala pani Alena, bývalá manažérka nadnárodnej spoločnosti:

„Cez víkend sa úplne zrútim a nerobím nič. Minulú sobotu som 12 hodín ležala na gauči a nedokázala som ani vstať, aby som sa najedla. Bola som tak vyčerpaná, že som nemohla zaspať. Pripadala som si ako zombie.“

Nepripomína Vám to niekoho?

3. fáza vyčerpania a zrútenia. A je to tu. Telo povie dosť. Moment, kedy sa nakopia telesné i psychické ťažkosti, sa prejaví predovšetkým v rodine. Človek cíti beznádej, bezmocnosť, prázdnotu a osamelosť, často sa objavia choroby. Obvyklá je tiež kombinácia s ďalšími závislosťami, napr. na alkohole, drogách. Príde strata zamestnania, rozpad rodiny. To všetko môže nastať už zhruba po piatich rokoch takéhoto pracovného nasadenia.

Aký je workoholik?

Na to, aby sme rozpoznali, že ide o počiatočné fázy workoholizmu, by sme mali dotyčného dobre poznať, jeho osobnosť, rodinu i dušu. Preto je odhalenie workoholizmu mnohokrát v rukách najbližších, manželky, detí, priateľov. Prinášame vám niekoľko typických znakov, podľa ktorých by ste mohli workoholika spoznať dostatočne skoro.

•Kladú extrémny dôraz na plnenie povinností.

•Ťažko sa uvoľňujú, viac prežívajú úzkosť a stres.

•Nie sú schopní relaxovať, často sú podráždení a dochádza u nich ku zmene nálad.

•Sú zaujatí sami sebou, pritom ale potláčajú emócie, ktoré ich rušia od práce.

•Majú sklon k čiernobielemu videniu sveta, zameriavajú sa hlavne na negatívne informácie.

•Ubúda flexibilita ich myslenia, nie sú schopní nachádzať alternatívne riešenia.

•Sú nadmerne kritickí aj sebakritickí.

•Základom ich sebahodnotenia je jednoznačne pracovný výkon (v oboch extrémoch: nadhodnocovanie svojich úspechov a kompetencií alebo naopak neadekvátne sebaobviňovanie za čiastkové neúspechy).

•Každý nezdar hodnotia neprimerane, berú si ho osobne.

•Nie sú schopní prijať svoje nedostatky, prijateľná je iba (nereálna) dokonalosť.

•Ich práca sa pre nich stala najvyššou hodnotou. Pocit nenahraditeľnosti im slúži ako zdroj istoty.

•Relaxáciu považujú za plytvanie časom, teda za nežiaducu.

•V práci si vytvárajú určité rituály, sami sebe stanovujú čiastkové termíny, ktoré ich udržujú v strese, a teda im dodávajú nutný prísun adrenalínu.

•Obdobia aktivity sú kompenzované úplným útlmom, kedy nie sú schopní vôbec ničoho.

Zdroj

Marek

Marek

Technológie, výpočtová technika, hry, vesmír á rýchla jazda... to sú veci ktoré má asi bavia najviac
Marek

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


4 + 8 =